జయదేవుని అష్టపదులలో పదిహేనవ
కీర్తన: యాహి మాధవ లేదా రజనీ జనితా
రాగం: ఆరభి రాగం / భైరవి రాగం
తాళం: ఆది తాళం
రాగం: ఆరభి రాగం / భైరవి రాగం
తాళం: ఆది తాళం
రచయిత: భక్త జయదేవ్
భాష: సంస్కృతం
భాష: సంస్కృతం
ఈ కీర్తనను ఇక్కడ వినండి
జయదేవుని అష్టపదులలో పదిహేనవ కీర్తన
"యాహి మాధవ/రజనీ జనితా" సాహిత్యం
శ్లోకం
అథ కథమపి యామినీం వినీయ
స్మర-శర-జర్జరితాఽపి సా ప్రభాతే |
అనునయ-వచనం వదంతమగ్రే
ప్రణతమపి ప్రియమాహ సాభ్యసూయమ్ ||
పల్లవి
రజని-జనిత-గురు-జాగర-రాగ-కషాయితం అలస-నివేశం కృష్ణ |
వహతి నయనం అనురాగమివ స్ఫూటం ఉదిత-రసాభినివేశం కృష్ణ ||
యాహి మాధవ యాహి కేశవ మా వద కైతవవాదం కృష్ణ |
తామనుసర సరసీరుహ-లోచన యా తవ హరతి విషాదం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
తామనుసర సరసీరుహ-లోచన యా తవ హరతి విషాదం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
చరణం 1
కజ్జల-మలిన-విలోచన-చుంబన-విరచిత-నీలిమ-రూపం కృష్ణ |
దశన-వసనం అరుణం తవ కృష్ణ తనోతి తనోరనురూపం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
చరణం 2
చరణం 4
వపురనుహరతి తవ స్మర-సంహార-ఖర-నఖర-క్షత-రేఖం కృష్ణ |
మరకత-శకల-కలిత-కలధౌత-లిపేరివ రతిజయ-లేఖం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
చరణం 3చరణ-కమల-గలద్-అలక్తక-సిక్తం ఇదం తవ హృదయం ఉదారం కృష్ణ |
దర్శయతీవ బహిర్మదన-ద్రుణ-నవ-కిసలయ-పరివారం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
చరణం 4
దశన-పదం భవదధర-గతం మమ జనయతి చేతసి ఖేదం కృష్ణ |
కథయతి కథం అధునాపి మయా సహ తవ వపురేతదభేదం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
చరణం 5
బహిరివ మలినతరం తవ కృష్ణ మనోऽపి భవిష్యతి నూనం కృష్ణ |
కథమథ వంచయసే జనం అనుగతం అసమశర-జ్వర-దూనం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
చరణం 6
భ్రమతి భవాన్ అబలా-కవలాయ వనేషు కిం అత్ర విచిత్రం కృష్ణ |
ప్రథయతి పూతనికైవ వధూ-వధ-నిర్దయ-బాలచరిత్రం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
చరణం 7
శ్రీజయదేవ-భణిత-రతివంచిత-ఖండిత-యువతి-విలాపం కృష్ణ |
శృణుత సుధామధురం విబుధా విబుధాలయతోऽపి దురాపం కృష్ణ || ||యాహి మాధవ||
Bhakta jayadēv aṣṭapadī seventeenth kirtan
"Yāhi mādhava/Rajanī janitā" in phōniks
Hymn
atha kathamapi yāminīṁ vinīya
smara-śara-jarjaritārpi sā prabhātē |
anunaya-vacanaṁ vadantamagrē
praṇatamapi priyamāha sābhyasūyam ||
Pallavi
rajani-janita-guru-jāgara-rāga-kaṣāyitaṁ alasa-nivēśaṁ kr̥ṣṇa |
vahati nayanaṁ anurāgamiva sphūṭaṁ udita-rasābhinivēśaṁ kr̥ṣṇa ||
yāhi mādhava yāhi kēśava mā vada kaitavavādaṁ kr̥ṣṇa |
tāmanusara sarasīruha-lōcana yā tava harati viṣādaṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
tāmanusara sarasīruha-lōcana yā tava harati viṣādaṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
Verse 1
kajjala-malina-vilōcana-cumbana-viracita-nīlima-rūpaṁ kr̥ṣṇa |
daśana-vasanaṁ aruṇaṁ tava kr̥ṣṇa tanōti tanōranurūpaṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
Verse 2
vapuranuharati tava smara-sanhāra-khara-nakhara-kṣata-rēkhaṁ kr̥ṣṇa |
marakata-śakala-kalita-kaladhauta-lipēriva ratijaya-lēkhaṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
Verse 3
caraṇa-kamala-galad-alaktaka-siktaṁ idaṁ tava hr̥dayaṁ udāraṁ kr̥ṣṇa |
darśayatīva bahirmadana-druṇa-nava-kisalaya-parivāraṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
Verse 4
daśana-padaṁ bhavadadhara-gataṁ mama janayati cētasi khēdaṁ kr̥ṣṇa |
kathayati kathaṁ adhunāpi mayā saha tava vapurētadabhēdaṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
Verse 5
bahiriva malinataraṁ tava kr̥ṣṇa manōḥpi bhaviṣyati nūnaṁ kr̥ṣṇa |
kathamatha van̄cayasē janaṁ anugataṁ asamaśara-jvara-dūnaṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
Verse 6
bhramati bhavān abala-kavalāya vanēṣu kiṁ atra vicitraṁ kr̥ṣṇa |
prathayati pūtanikaiva vadhū-vadha-nirdaya-bālacaritraṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
Verse 7
śrījayadēva-bhaṇita-rativan̄cita-khaṇḍita-yuvati-vilāpaṁ kr̥ṣṇa |
śr̥ṇuta sudhāmadhuraṁ vibudhā vibudhālayatō⁇ pi durāpaṁ kr̥ṣṇa || ||yāhi mādhava||
జయదేవుని అష్టపదులలో పదిహేనవ కీర్తన
"రజని జనిత/యాహి మాధవ" తెలుగులో అనువాదం
శ్లోకం
అథ కథమపి యామినీం వినీయ
స్మర-శర-జర్జరితాఽపి సా ప్రభాతే |
అనునయ-వచనం వదంతమగ్రే
ప్రణతమపి ప్రియమాహ సాభ్యసూయమ్ ||
అనువాదం
రాత్రంతా బాధతో తల్లడిల్లిన ఆమె, మన్మథుని బాణాల వేదనతో క్షీణించి
కనిపించింది. ఆమె పాదాల చెంత వంగి క్షమించమని వేడుకుంటున్న
ఆయనను చూసి, ఆమె కోపంతో మాటలాడటం ప్రారంభించింది.
పల్లవి
రజని-జనిత-గురు-జాగర-రాగ-కషాయితం అలస-నివేశం కృష్ణ |
వహతి నయనం అనురాగమివ స్ఫూటం ఉదిత-రసాభినివేశం కృష్ణ ||
అనువాదం
నిద్రలేని రాత్రి గడిచినందువల్ల నీ కళ్ళు అలసిపోయి మూసుకుంటున్నాయి.
కానీ ఇప్పటికీ వాటిలో వ్రజ గోపికల పట్ల ఉన్న ప్రేమ మాత్రం తక్కువ
కాకుండా కనిపిస్తోంది.
యాహి మాధవ యాహి కేశవ మా వద కైతవవాదం కృష్ణ |
తామనుసర సరసీరుహ-లోచన యా తవ హరతి విషాదం కృష్ణ ||
అనువాదం
పోయి మాధవా! పో కేశవా! నీ అబద్ధాల్ని నాకు చెప్పే ప్రయత్నం చేయకు.
పోయి మాధవా! పో కేశవా! నీ అబద్ధాల్ని నాకు చెప్పే ప్రయత్నం చేయకు.
ఆ కమలలోచన గోపికవద్దకు వెళ్లు —
ఆమె నిన్ను నీవు అనుభవిస్తున్న వేదన నుండి తీరుస్తుంది.
చరణం 1
కజ్జల-మలిన-విలోచన-చుంబన-విరచిత-నీలిమ-రూపం కృష్ణ |
దశన-వసనం అరుణం తవ కృష్ణ తనోతి తనోరనురూపం కృష్ణ ||
అనువాదం
ఆమె కాటుకతో అలంకరించిన కళ్ళకు ముద్దిచ్చి,
ఆమె కాటుకతో అలంకరించిన కళ్ళకు ముద్దిచ్చి,
నీ అందమైన ఎర్రటి పెదాలు ఇప్పుడు నలుపు
తాకినట్టు మారిపోయాయి.
చరణం 2
చరణం 3
వపురనుహరతి తవ స్మర-సంహార-ఖర-నఖర-క్షత-రేఖం కృష్ణ |
మరకత-శకల-కలిత-కలధౌత-లిపేరివ రతిజయ-లేఖం కృష్ణ ||
అనువాదం
ఆ గోపిక గోర్లతో నీ శరీరం మీద గీతలు పడ్డాయి. చూస్తుంటే
ఎమరాల రంగు చర్మంపై బంగారు అక్షరాలతో
ఎవరైనా గెలిచినట్టు రాసుకున్నట్టుంది.
చరణ-కమల-గలద్-అలక్తక-సిక్తం ఇదం తవ హృదయం ఉదారం కృష్ణ |
దర్శయతీవ బహిర్మదన-ద్రుణ-నవ-కిసలయ-పరివారం కృష్ణ ||
అనువాదం
ఆ ఆకర్షణీయమైన గోపిక పదముల వల్ల నీ ప్రశంసలు పొందిన
ఛాతీపై లాలుపాటి గోర్లు పడిపోయాయి. చూస్తుంటే, నీ మనసులో
ముడిపడ్డ ప్రేమవాంఛ అనే చెట్టు బయటకు కొత్తగా మొలిచిన
ఎర్ర ఆకుల్లా అవే ముద్రలు కనిపిస్తున్నాయి.
చరణం 4
దశన-పదం భవదధర-గతం మమ జనయతి చేతసి ఖేదం కృష్ణ |
కథయతి కథం అధునాపి మయా సహ తవ వపురేతదభేదం కృష్ణ ||
అనువాదం
ఆ కామపసుపు గోపిక పళ్ల కాటు వల్ల నీ పెదాలు కోసుకుని గాయాలయ్యాయి.
ఇది చూస్తుంటే నా హృదయంలో బాధ పుడుతోంది. అయినా నువ్వు ఇప్పటికీ
చెబుతున్నావు — 'నీ శరీరం నా శరీరం నుండీ వేరు కాదు. మనం భిన్నులు కాదు' అని.
చరణం 5
బహిరివ మలినతరం తవ కృష్ణ మనోऽపి భవిష్యతి నూనం కృష్ణ |
కథమథ వంచయసే జనం అనుగతం అసమశర-జ్వర-దూనం కృష్ణ ||
అనువాదం
నీ హృదయం చీకటిగానే ఉండాలి కృష్ణా! నిన్ను ప్రేమించి
నిన్నే నమ్మిన ఒక నిస్సహాయమైన వ్యక్తిని నీవు ఎలా మోసం చేయగలవు?
చరణం 6
భ్రమతి భవాన్ అబలా-కవలాయ వనేషు కిం అత్ర విచిత్రం కృష్ణ |
ప్రథయతి పూతనికైవ వధూ-వధ-నిర్దయ-బాలచరిత్రం కృష్ణ ||
అనువాదంనీవు ఇంకా చిన్నవాడిగా ఉన్నప్పుడే పూతనను చంపినప్పుడు,
నీలో ఉన్న నిర్దయత మాకు అప్పుడే తెలిసిపోయింది.
చరణం 7
శ్రీజయదేవ-భణిత-రతివంచిత-ఖండిత-యువతి-విలాపం కృష్ణ |
శృణుత సుధామధురం విబుధా విబుధాలయతోऽపి దురాపం కృష్ణ ||
అనువాదం
ఓ జ్ఞానులు, మిమ్మల్ని ఒక విషయం వినమంటున్నాను —
ఇది ఒక మోసపోయిన, ప్రేమ కోరిక తీరని యువతిగా రాధా చేస్తున్న
బాధతో కూడిన చెప్పుకురుపు. ఇది తేనె కన్నా తియ్యగా ఉంటుంది.
ఇలాంటి మధురత వెరళ్లు స్వర్గంలో కూడా దొరకదు
Jayadeva Astapadi seventeenth kirtan
"Yaahi Madhava/Rajani Janita" English Translation
Hymn
atha kathamapi yāminīṁ vinīya
smara-śara-jarjaritārpi sā prabhātē |
anunaya-vacanaṁ vadantamagrē
praṇatamapi priyamāha sābhyasūyam ||
Translation
She had spent the whole night in pain, tormented
by the arrows of Manmadha (the god of love),
and looked weakened. Seeing him bending near her feet,
begging for forgiveness,
she began to speak, her voice filled with anger.
she began to speak, her voice filled with anger.
Pallavi
rajani-janita-guru-jāgara-rāga-kaṣāyitaṁ alasa-nivēśaṁ kr̥ṣṇa |
vahati nayanaṁ anurāgamiva sphūṭaṁ udita-rasābhinivēśaṁ kr̥ṣṇa ||
yāhi mādhava yāhi kēśava mā vada kaitavavādaṁ kr̥ṣṇa |
tāmanusara sarasīruha-lōcana yā tava harati viṣādaṁ kr̥ṣṇa||
tāmanusara sarasīruha-lōcana yā tava harati viṣādaṁ kr̥ṣṇa||
Translation
Because you spent a sleepless night, your eyes are tired
and slowly closing. But still, the love in them for the Gopikas
of Vraja doesn’t seem to have lessened at all.
Because you spent a sleepless night, your eyes are tired
and slowly closing. But still, the love in them for the Gopikas
of Vraja doesn’t seem to have lessened at all.
Verse 1
kajjala-malina-vilōcana-cumbana-viracita-nīlima-rūpaṁ kr̥ṣṇa |
daśana-vasanaṁ aruṇaṁ tava kr̥ṣṇa tanōti tanōranurūpaṁ kr̥ṣṇa ||
Translation
After kissing her eyes that were adorned with kohl,
your beautiful red lips have now changed, as if touched by that black color.
After kissing her eyes that were adorned with kohl,
your beautiful red lips have now changed, as if touched by that black color.
Verse 2
vapuranuharati tava smara-sanhāra-khara-nakhara-kṣata-rēkhaṁ kr̥ṣṇa |
marakata-śakala-kalita-kaladhauta-lipēriva ratijaya-lēkhaṁ kr̥ṣṇa ||
Translation
That Gopika's nails have left scratches on your body.
Looking at them, it seems as if someone has written golden letters
on emerald-colored skin, like marking a victory.
That Gopika's nails have left scratches on your body.
Looking at them, it seems as if someone has written golden letters
on emerald-colored skin, like marking a victory.
Verse 3
caraṇa-kamala-galad-alaktaka-siktaṁ idaṁ tava hr̥dayaṁ udāraṁ kr̥ṣṇa |
darśayatīva bahirmadana-druṇa-nava-kisalaya-parivāraṁ kr̥ṣṇa ||
Translation
Because of that charming Gopika’s sweet words,
her tender nails have scratched your praised chest.
Looking at them, those marks appear like new red leaves
sprouting from the tree of desire and love tied deep within your heart.
her tender nails have scratched your praised chest.
Looking at them, those marks appear like new red leaves
sprouting from the tree of desire and love tied deep within your heart.
Verse 4
daśana-padaṁ bhavadadhara-gataṁ mama janayati cētasi khēdaṁ kr̥ṣṇa |
kathayati kathaṁ adhunāpi mayā saha tava vapurētadabhēdaṁ kr̥ṣṇa ||
Translation
Because of that passionate Gopika’s bite, your lips are cut and wounded.
Seeing this, pain rises in my heart.
Even then, you still say "Your body and mine are not separate.
Because of that passionate Gopika’s bite, your lips are cut and wounded.
Seeing this, pain rises in my heart.
Even then, you still say "Your body and mine are not separate.
We are not different."
Verse 5
bahiriva malinataraṁ tava kr̥ṣṇa manōḥpi bhaviṣyati nūnaṁ kr̥ṣṇa |
kathamatha van̄cayasē janaṁ anugataṁ asamaśara-jvara-dūnaṁ kr̥ṣṇa ||
Translation
Your heart must be dark, Krishna!
How could you deceive a helpless person who loved
you and trusted you completely?
Your heart must be dark, Krishna!
How could you deceive a helpless person who loved
you and trusted you completely?
Verse 6
bhramati bhavān abala-kavalāya vanēṣu kiṁ atra vicitraṁ kr̥ṣṇa |
prathayati pūtanikaiva vadhū-vadha-nirdaya-bālacaritraṁ kr̥ṣṇa ||
Translation
Even when you were just a child, when you killed Putana,
we already understood the cruelty that lies within you.
Even when you were just a child, when you killed Putana,
we already understood the cruelty that lies within you.
Verse 7
śrījayadēva-bhaṇita-rativan̄cita-khaṇḍita-yuvati-vilāpaṁ kr̥ṣṇa |
śr̥ṇuta sudhāmadhuraṁ vibudhā vibudhālayatō⁇ pi durāpaṁ kr̥ṣṇa ||
O wise ones, I ask you to listen to something —
This is a sorrowful expression spoken by Radha,
a young woman who has been deceived and whose love remains unfulfilled.
It is sweeter than honey.
Such sweetness cannot be found even in heaven.
Post a Comment (0)